Lúka
| kovačický kalendár 2012 |
Lúka zvlnená
Akoby ozelenelo more
A vylievalo sa z obrazu
Pod nohy dievčaťa ktoré prichádza
Z veľkej šťastnej krajiny sna
Tak som si predstavoval lásku
Keď som ešte o nej nič nevedel
Hádzala mi pod nohy horiace polená
Lákala do svojich krutostí
Písala mi listy porozhadzované v oblakoch
Nútila ma vidieť jej vlastnou obrazotvornosťou
Prechádzať sa slepého po brehu vysušeného mora
A počúvať šumenie prázdnych mušlí
Vždy na jar som čakal na to dievča
A prišiel niekto iný
Ale táto báseň nie je iba o sklamaniach
O vyhnaní z raja biedy
O žutí skla Hryzení piesku
Chodení na okraje priepastí
A zbabelých skokoch nikam
Lúka ktorá je morom ešte stále zvlnená
Len z tváre dievčaťa akási bolesť
Akoby hovorila
O stratenom prstienku uprostred ktorého
Je pochovaná krása prvých očarení
Dve slzy krížom pretečené
Svetlo zašľapnuté navždy
Do trávy tých rokov...
| < Dozadu | Dopredu > |
|---|










































