SLOVAK PEN CENTRE

Strategické priority rozvoja kultúry pre roky 2012 - 2016

(materiál ministerstva kultúry)

Úvod

„Všetky komunity majú svoju kultúru. Je to klíma civilizácie.“ Walter Lippmann, ....

„Kultúra nie je luxusom, ale nevyhnutnosťou“ držiteľ Nobelovej ceny za literatúru Gao Xingjian

Zámery a návrhy vlády Slovenskej republiky už niekoľko volebných období zostávajú v deklaratívnej rovine a nepremietajú sa do konkrétnych krokov smerujúcich k podpore kultúry. Kultúra je často vnímaná ako „spôsob využitia voľného času“ a zároveň sektor, ktorý iba spotrebúva finančné prostriedky a sám ich negeneruje, teda nemá reálny ekonomický prínos. V skutočnosti neplatí ani jedno ani druhé. Kultúra vždy bola a zostane nenahraditeľným prostriedkom rozvoja osobnosti a spoločnosti. Jej prínos nemožno merať, na rozdiel od mnohých iných sektorov, podľa okamžitého prospechu a len vo finančných kategóriách. Jestvuje celý rad funkcií, ktoré kultúra nenahraditeľne plní v každej spoločnosti: výchovno-vzdelávaciu, integračnú, sociálnu či reprezentačnú, ktoré však dopĺňajú v posledných rokoch nové funkcie. Kultúra sa stáva významných faktorom prevencie kriminality, narkománie a ďalších patologických sociálnych javov, ktoré ohrozujú najmä najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva – deti a mládež. V dobe otvorených hraníc a vzájomného prepájania kultúr je tiež prostriedkom vzájomného pochopenia ľudí rôzneho národnostného pôvodu.  Intenzívna migrácia v poslednej dobe výrazne zmenila demografickú mapu väčšiny európskych krajín. Z tohto dôvodu narastá potreba podpory jednotlivcov a kultúrnych telies, ktoré stimulujú umeleckú tvorivosť a posilňujú medzikultúrny dialóg v týchto skupinách a zamedzujú tak fragmentácii náboženských, jazykových a etnických komunít žijúcich na Slovensku.

 

Kultúra v Európskych perspektívach

Kultúra ako významný ekonomický faktor

Súčasná politická a ekonomická situácia v Európe stavia kultúru do novej pozície. Nie je len oblasťou, ktorá prispieva k politickému vývoju, ale má aj významný ekonomický potenciál a stáva sa strategickou dominantou vývoja spoločnosti. Práve schopnosť kreativity, inovácie, sociálnej súdržnosti sa stávajú rozhodujúcimi prvkami rozvoja súčasnej multikultúrnej Európy. Kultúra je dôležitou súčasťou Európskej únie (ďalej len „EÚ), ktorá je zakotvená od r.1992 v Maastrichtskej zmluve.[1] Dnes je štandardnou praxou, že pri príprave každej novej aktivity či politiky EÚ sa zvažujú aspekty kultúry.[2] Keďže činnosť v oblasti kultúry sa vykonáva pri plnom rešpektovaní princípu subsidiarity, je na členských štátoch, ako budú dodržiavať tento kultúrny záväzok.

O význame a potenciáli kultúry svedčia prieskumy a štatistiky posledných rokov. Európska komisia v roku 2003 publikovala dnes často citovanú štúdiu Ekonomika kultúry v Európe[3] , ktorá vyvracia všetky zaužívané stereotypy vo vnímaní kultúry. Táto štúdia odporúča vytvoriť „stratégiu pre kreatívnu Európu“ a začleniť túto oblasť do lisabonskej agendy a do európskych štrukturálnych reforiem. Tvrdí sa v nej, že umenie a kultúra je dnes významným ekonomickým faktorom. Podmieňuje vznik a fungovanie nového, ekonomicky progresívneho odvetvia, ktoré sa súhrnne nazýva kultúrny a kreatívny priemysel. Umelecké diela, architektúra, pamiatky a aj inštitúcie, ktoré ich tvoria a prezentujú, sú tiež čoraz významnejšími cieľmi kultúrnej turistiky, sami získavajú v niektorých prípadoch značné príjmy, resp. generujú príjmy v iných, kooperujúcich častiach priemyslu a služieb. Umenie a umelecké produkcie povzbudzujú miestny ekonomický rast a rozvoj zásluhou toho, že na seba prostredníctvom rôznych foriem spolupráce na regionálnej, nadregionálnej a medzinárodnej úrovni viažu finančné prostriedky. Nezanedbateľné sú aj multiplikačné efekty, ktoré sa prejavujú vo väzbách na celý rad ďalších služieb.

Uvedená štúdia odhalila nasledovné fakty:

• kultúrny sektor ekonomicky prekvitá a podiel jeho ekonomických aktivít na trhu dlhodobo stúpa
• celkový obrat kultúrneho a tvorivého sektora v roku 2003 bol vyšší ako 654 miliárd € , čo predstavovalo podiel na hrubom domácom produkte (ďalej len „HDP“) EÚ 2,6% (pre porovnanie: textilný priemysel – 0,5%, potravinársky a tabakový priemysel -1,9%, realitný trh – 2,1%, chemický a gumárenský priemysel 2,3%)
• v rokoch 1999 – 2003 bol celkový rast tvorivého sektora 19,7% - čo bolo o 12,3% viac ako celkový rast ekonomiky
• v tvorivom sektore v roku 2004 pracovalo 5,8 milióna ľudí (3,1,% z celkovej zamestnanosti).

Francúzska konzultačná spoločnosť TERA Consultants v roku 2010 zverejnila štúdiu s názvom Budovanie digitálnej ekonomiky: Dôležitosť ochrany pracovných miest v kreatívnej ekonomike EÚ[4], kde sú uvedené ďalšie aktuálne čísla pre oblasť kultúry:

• v roku 2008 celkový obrat v oblasti tvorivého sektora predstavoval 558 miliárd €, podiel na HDP EÚ bol 4,5%; celkový obrat spolu so súvisiacimi odvetviami bol 860 miliárd € a podiel na HDP EÚ 6,9%
• v roku 2008 v sektore pracovalo 8,5 milióna ľudí (3,8% z celkovej zamestnanosti); spolu so súvisiacimi odvetviami bola zamestnanosť 14 miliónov (6,5% z celkovej zamestnanosti).

Kultúra a umenie ako nástroj rozvoja miest a regiónov

Tvorivé odvetvia a ich význam v posledných desaťročiach podnietili diskusie a výskum o podiele kreativity na spoločensko-ekonomickom rozvoji miest a regiónov.  Tzv. kreatívne mestá, ktoré sú úspešné v kultúrnej, ekonomickej, sociálnej a environmentálnej oblasti, priťahujú viac talentovaných ľudí, viac investícií, vytvárajú viac pracovných miest.[5] Tzv. kreatívna trieda sa stáva lídrom a dominantou spoločenského života, ktorá dokáže inšpirovať a stimulovať kreatívnu ekonomiku.[6] Kultúra a inovácie sa stávajú kľúčovým lákadlom pre investorov, pre tvorivých migrantov a pre turistov. Geografická poloha paradoxne zohráva v medzinárodnom obchode narastajúcu rolu, a tak mestá a regióny musia chtiac-nechtiac vstupovať do súťaže o najlepšiu ponuku pre investorov. Jednou z relatívne ľahko schodných ciest pri vytváraní atraktívneho prostredia je podpora pestrej kultúrnej ponuky a možností pre spoločenské vyžitie. Práve od kultúrnej ponuky a ochrany kultúrneho dedičstva v neposlednej miere závisí cestovný ruch, ktorý predstavuje približne 5,5 % HDP EÚ.

Kultúra a umenie ako dôležitý nástroj zahraničnej politiky

Kultúrna diplomacia ako nástroj zahraničnej politiky má nezastupiteľnú úlohu pri prekonávaní často zásadných politických, náboženských či ekonomických rozporov. Vyspelé štáty Európy v súčasnom multikultúrnom svete chápu kultúru a umenie stále viac ako jedinečný nástroj budovania pozitívneho obrazu a dobrého mena a tým aj konkurencieschopnosti krajiny. Špičková  kultúrna prezentácia krajiny koordinovaná profesionálmi z oblasti kultúrneho manažmentu a samozrejme s dostatočným finančným zázemím prináša následné benefity – zvýšenie medzinárodnej prestíže krajiny, stimulovanie záujmu o jej kultúru, dedičstvo, budovanie podnikateľských partnerstiev, medziľudských vzťahov.

Záver - európska cesta podpory kultúry

Všetky tieto fakty svedčia o silnej pozícii kultúry v súčasnosti. Hoci aktuálna  makroekonomická situácia (hospodárska kríza, zadlženie verejných rozpočtov) mení pohľad na financovanie kultúry z verejných zdrojov (mnohé krajiny sú vystavené hľadaniu nových modelov financovania kultúry a zvyšovania efektívnosti verejných zdrojov vynakladaných na kultúru), drvivá väčšina vyspelých trhovo orientovaných európskych štátov je za jedno – na úseku kultúry trh dokázateľne zlyháva. Bez ekonomickej podpory štátu a súboru právnych, ale aj finančných nástrojov a opatrení nie je možné zachovať vlastnú kultúrnu identitu. Nádeje sa vkladajú najmä do podpory kultúry cestou odvodových úľav, ktoré predstavujú reštrukturalizáciu verejnej podpory kultúry jej presunom z výdavkovej na príjmovú stranu verejných rozpočtov. Od tejto zmeny sa očakáva lepšie prepojenie verejných a súkromných zdrojov, ale aj vytváranie nových doplňujúcich zdrojov podpory kultúry, ktoré verejný (osobitne štátny) sektor nemá šancu získať.

kultúrA v podmienkach Slovenska

Podpora kultúry z verejných zdrojov

Ak sa za kľúčové meradlo objektívneho hodnotenia verejného záujmu každej (najmä ekonomicky sa rýchlo rozvíjajúcej) krajiny považuje to, ako sa reálny stav a vývoj HDP premieta do tvorby verejných zdrojov na kultúru, Slovenská republika je krajinou, ktorá kultúru čoraz viac vytláčala mimo svojej (ekonomickej) pozornosti. V rebríčku priorít, akými sú nepochybne riešenie nezamestnanosti, reforma zdravotníctva, školstva a celý rad problémov v ďalších sektoroch, bola kultúra vždy „na chvoste“ a zo spoločného koláča (HDP) jej bol prideľovaný stále menší podiel. Kým v roku 1993 bol podiel všetkých verejných výdavkov na podporu umenia a kultúry na úrovni 1,03 % HDP, v roku 1998 na úrovni 0,68 % HDP a v roku 2009 už len 0,51 % HDP. Priemer výdavkov na kultúru v európskych krajinách sa pritom pohybuje na úrovni okolo 1,9 % HDP.

Hypotéza o tom, že fiškálna decentralizácia povedie k zvýšenej podpore kultúry z verejných zdrojov na samosprávnej úrovni, sa síce potvrdila, pokiaľ ide o rast ich celkového podielu, ale jej podiel na samosprávnych rozpočtoch dokopy v rokoch 2004-2008 stagnoval a v období 1993-2008 zo 6,19% (1993) výrazne klesol zhruba na polovicu (3,52% - 2008). Orgány samosprávy nepovažujú podporu kultúry z verejných samosprávnych zdrojov za svoju prioritu.  Uprednostňujú iné – podľa volebných programov naliehavejšie úlohy alebo kultúru odsúvajú aj preto, že ich rozpočty významne zaťažujú mandatórne výdavky sankcionované zákonom. O vzťahu k podpore kultúry na úrovní samospráv svedčí aj skutočnosť, že najvýraznejšie sa škrty v rozpočtoch samospráv po nástupe hospodárskej krízy prejavili najmä v oblasti podpory kultúry, kde sa príspevky jednotlivým organizáciám výrazne krátili, nehovoriac o štruktúre výdavkov, ktorá je v mnohých prípadoch diskutabilná a často sa viditeľne preferuje nákup hotových komerčných produkcií.

V tejto súvislosti možno hovoriť o tzv. skrytom verejnom dlhu voči kultúre, ktorý spočíva najmä:

1. a) vo významnom zaostávaní príjmov kultúrnych pracovníkov oproti iným úsekom národného hospodárstva (v celom reťazci od tvorby až po šírenie)

1. b) v zlom stave existujúcej infraštruktúry kultúry

1. c)

1. d) v pravdepodobne už nezvratnom zaostávaní systému zariadení a aktivít na podporu výchovy k dopytu po kultúre

Hoci Stratégia štátnej kultúrnej politiky, ktorú schválila Vláda Slovenskej republiky koncom roka 2004 a najmä úvodná fáza jej implementačného procesu, stanovila vcelku reálne priority a nástroje na ich dosiahnutie, viaceré z nich zostali na okraji záujmu. Zmenou politicko-ekonomických podmienok v posledných rokoch sa tieto neriešené problémy stali priam akútnymi. Príkladom sú stále viac a viac chýbajúce legislatívne úpravy umožňujúce viaczdrojové financovanie kultúry a kultúrnych služieb či nástroje na podporu rozvoja trhu s umením, ktorý na Slovensku takmer nefunguje.

Priority kultúrnej politiky a opatrenia, ktorých realizácia presiahne horizont jedného volebného obdobia, je preto nevyhnutné definovať tak, aby neboli len „hasením požiaru“, ale predznamenávali progres a postavili kultúru do novej pozície.

Vízia a priority

Slovensko má výnimočnú teritoriálnu pozíciu v Európe i v samotnej EÚ, ktorá funguje na princípoch pluralizmu a kultúrnej rozmanitosti. Kultúra je tým, čím sa odlišujeme od iných krajín. Práve táto odlišnosť a originalita nám otvára priestor využiť jedinečný potenciál kultúry v medzinárodnom kontexte, ako aj pri rozvoji vlastných vnútorných stratégií i krajiny ako celku.

Hlavným zámerom tohto dokumentu je iniciovať zmeny v chápaní  a postavení kultúry v zmysle aktuálnych výziev súčasnosti. Našou globálnou víziou je, aby v roku 2016 bola kultúra chápaná ako sektor, do ktorého je nielen vhodné, ale aj výhodné investovať čas, ľudský potenciál a finančné zdroje. Je nevyhnutné prinavrátiť kultúre jej význam a posunúť ju na novú pozíciu v spoločnosti, reálne zhodnotiť jej ekonomický potenciál, prínos k sociálnej súdržnosti, lepšiemu vzdelávaniu, vidieť ju ako jedinečný zdroj inovácií pre budúcnosť, vnímať jej multiplikačný efekt; zároveň ju vo väčšej miere chápať ako prostriedok národnej hrdosti a identity. Tento jej potenciál musíme lepšie spoznať a naučiť sa ho naplno využívať.

V uvedenom procese musí zohrať kľúčovú úlohu vláda SR. Je nevyhnutné naštartovať prípravu dlhodobých systémových krokov na zlepšenie situácie v oblasti kultúry a umenia a neodkladne realizovať pozitívne zmeny. Veď úlohou štátu je nastaviť optimálne vzťahy medzi kultúrou a ostatnými oblasťami, vytvoriť „žiadúcu“ kultúrnu klímu, podporovať novú tvorbu, uchovávať kultúrne dedičstvo, podporovať kreativitu, kultúrne vzdelávanie, vytvoriť motivačné nástroje na podporu kultúry, vyčleniť dostatočné zdroje na jej rozvoj. Tento pohľad nám umožňuje formulovať priority rozvoja kultúry na najbližšie obdobie, vrátane úloh a opatrení, ktoré sú potrebné k ich naplneniu:

Priorita 1

Prinavrátiť kultúre jej spoločenský význam, posilniť verejný záujem o kultúru

Kultúra je veľkou časťou verejnosti vnímaná ako sektor, ktorý funguje na úkor iných oblastí. Je často pokladaná za nadhodnotu, či luxus, ktorý je určený len pre úzku skupinu obyvateľstva. Medzi kultúrou, jej tvorcami a „konzumentmi“ je priepasť, ktorá sa neustále prehlbuje. Veľkým nedostatkom je chýbajúce systematické vzdelávanie publika všetkých vekových kategórií a spoločenského statusu,  zároveň však aj slabé povedomie politických reprezentácií, predstaviteľov štátnej správy a samosprávy o kultúre. V rámci tejto priority budú opatrenia smerujúce k väčšej propagácii a medializácii kultúry, zvýšeniu atraktivity kultúrnych inštitúcií, dlhodobému systematickému vzdelávaniu v oblasti kultúry, dostupnosti kultúry pre všetky skupiny obyvateľstva, väčšej spolupráci s odvetvím cestovného ruchu formou zážitkovej a interaktívnej prezentácie kultúry.

Priorita 2

Vnímať kultúru ako strategické odvetvie rozvoja spoločnosti. Vyhodnotiť súčasný stav kultúry v SR a existujúce formy jej financovania. Zaviesť funkčný a koordinovaný systém viaczdrojového financovania, vytvoriť a podporovať platformy na kontinuálny výskum v kultúre.

Zásadným problémom posledných rokov je nedostatočný podiel výdavkov štátu na podporu kultúry, chýbajúce mechanizmy pre vstup privátneho sektora do financovania kultúry, absencia zákona o sponzoringu a iných doplnkových zdrojoch podpory tohto odvetvia. Ďalším významným nedostatkom sú chýbajúce relevantné údaje o celkovej situácii v umení a kultúre (subjekty pôsobiace v kultúre, výdavky na tvorbu, investičné výdavky, finančný obrat v jednotlivých odvetviach kultúry, kultúrna spotreba obyvateľstva, porovnania so zahraničím a pod.), ako aj chýbajúce platformy pre reflexiu a výskum v kultúre. Táto priorita je zameraná na návrh riešení pre zefektívnenie a rozšírenie systému viaczdrojového financovania kultúry s cieľom dosiahnúť súčinnosť medzi verejnými financiami a inými zdrojmi; zároveň hľadanie lepších modelov spolupráce s ostatnými rezortmi (hospodárstvo, financie, vzdelávanie, regionálny rozvoj, sociálna oblasť, životné prostredie), ako aj samosprávami pre dosiahnutie synergického efektu a posilnenia konkurencieschopnosti krajiny z globálneho hľadiska. Taktiež sa pokúsime nastaviť mechanizmy a systémy na podporu výskumov, štatistických zisťovaní, ktoré by tvorili východiská pre tvorbu kultúrnej politiky.

Priorita 3

Zefektívniť rozvoj ľudských zdrojov, zlepšiť postavenie pracovníkov v oblasti kultúry a umelcov, zamedziť odlivu talentovaných umelcov a tvorcov do zahraničia

V poslednom desaťročí je situácia v rozvoji ľudských zdrojov v oblasti kultúry alarmujúca. Príjmy umelcov a ostatných zamestnancov v kultúre významne zaostávajú sa príjmami v ostatných úsekoch národného hospodárstva, napriek tomu, že v kultúre má až 48 % pracovníkov univerzitné vzdelanie, oproti 26% v celkových číslach. Pripravenosť pasívnych i budúcich aktívnych účastníkov či tvorcov na kultúrnom dianí má taktiež klesajúcu tendenciu. Problémom je aj odchod najtalentovanejších  kreatívnych tvorcov, umelcov, teoretikov do zahraničia, keďže v domácom prostredí nenachádzajú pre svoju prácu motiváciu a ani ocenenie. Táto priorita je zameraná na nový prístup v oblasti kultúrneho a umeleckého vzdelávania všetkých typov a úrovní, taktiež na prehodnotenie postavenia umelcov, tvorcov, ako aj pracovníkov v sektore kultúry.

Priorita 4

Neodkladne realizovať kroky na odstránenie najvypuklejších nedostatkov v súčasnom systéme, ktoré by mohli v reálnom čase pozitívne ovplyvniť situáciu v jednotlivých oblastiach umenia.

Ohrozenosť niektorých umeleckých profesií v dôsledku nižšej podpory tvorby, absencia niektorých typov inštitúcií, malý podiel domácej tvorby a jej slabé zastúpenie na trhu, nedostatočný priestor pre reflexiu a kritiku, absencia nástrojov podpory kúpyschopnosti umeleckých produktov, neaktuálne legislatívne  prostredie  – to sú len niektoré problémy v oblasti kultúry a umenia, na riešenie ktorých je zameraná táto priorita.

Úlohy a opatrenia

Pre úspešné naplnenie vykreovaných priorít je potrebné zadefinovanie konkrétnych dielčich krokov. Každá priorita obsahuje konkrétne opatrenia s krátkym komentárom, určením gestora a termínom realizácie. Mnohé opatrenia súvisia s viacerými prioritami a vyžadujú súčinnosť aj iných rezortov.

Priorita 1

Prinavrátiť kultúre jej spoločenský význam, posilniť verejný záujem o kultúru

1.1 Väčšia medializácia kultúry, kultúrnych inštitúcií a podujatí

Snahou tohto opatrenia je dostať kultúru z oblasti nezáujmu na úroveň „popularity“ iných odvetví (zdravotníctvo, školstvo, doprava a pod.) predovšetkým prostredníctvom verejnoprávnych médií. V rámci nového legislatívneho rámca fungovania verejnoprávneho vysielania RTVS je nevyhnutné vytvoriť primeraný priestor pre prezentáciu pôvodnej tvorby, diskusie o kultúre a umení, vzdelávacie programy, informácie o kultúrnych podujatiach a pod. MK SR vytvorí nový koncept udeľovania cien MK SR za umenie ako prestížnej celonárodnej udalosti. Významné osobnosti a politickí reprezentanti budú prizvaní k spolupráci na cielenej propagácii kultúry a umenia.

Gestor: MK SR

Termín: 2013

1.2 Propagácia a popularizácia kultúrneho dedičstva i celej umeleckej produkcie v SR i v zahraničí

MK SR v spolupráci s MDVRR SR, MZV SR a samosprávami bude spoločne pracovať na budovaní a koordinovaní značky Slovensko. Kultúrny turizmus ako perspektívne ekonomické odvetvie na jednej strane, kultúrne projekty ako základný prvok prezentácie SR v zahraničí môžu posunúť spoločenský a hospodársky význam kultúry do kvalitatívne novej roviny a v tejto súvislosti priniesť aj významý posun v popularizácii celého odvetvia v domácom prostredí.

Gestor: MK SR v spolupráci s MZV SR,  MDVRR SR a samosprávami

Termín: 2013

1.3 Zmapovanie dostupnosti kultúrnych tovarov a služieb v SR a vytvorenie mechanizmov na podporu prístupu ku kultúre pre rôzne skupiny obyvateľstva, predovšetkým pre znevýhodnené skupiny

Prehlbovanie starostlivosti štátu o rozvoj kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva je jednou z priorít PV vlády SR. Rozvoj tvorivého potenciálu špecifických kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva, motivácia k aktivitám, zabezpečenie bezbariérového prístupu, inštalácia informačných systémov pre handicapované osoby, špeciálne asistenčné služby, systém zliav by mali byť východiskami pre nastavenie optimálnych mechanizmov podpory. MK SR bude priebežne aktualizovať priority a kritéria predmetného dotačného programu, ako aj posilňovať spoluprácu  s inými orgánmi štátnej správy a samosprávami, predovšetkým s MPSVR SR k hľadaniu nových možnosti mechanizmov podpory týchto skupín.

Gestor: MK SR v spolupráci s MPSVR SR a samosprávami

Termín: 2013

1.4 Vypracovanie programu dlhodobého systematického vzdelávania v oblasti kultúry Vytvorenie  systému vzdelávania s dôrazom na pochopenie významu kultúry a umenia v širších súvislostiach, podpora kultúrnych zručností, rozvoj talentov, podpora kreativity, mediálna výchova v konečnom dosledku podporia lepšie uplatnenie v pracovnom i spoločenskom živote. Na jednej strane je nevyhnutná podpora a akreditácia vzdelávacích aktivít kultúrnych inštitúcií, na druhej strane zaradenie vzdelávania v oblasti kultúry a umenia do školských osnov, vytvorenie systému doplnkového vzdelávania so zreteľom na rôzne vekové kategórie, profesiu, spoločenský status.

Gestor: MK SR v spolupráci s MŠ SR

Termín: 2015

1.5. Zvyšovanie atraktivity kultúrnych inštitúcií

K zvýšeniu atraktivity inštitúcií predovšetkým celonárodného charakteru je nevyhnutná ich technická obnova a modernizácia s cieľom poskytovania aktuálnych kultúrnych služieb s vyššou pridanou hodnotou. Zároveň je však potrebné aj zavádzanie inovatívnych aktivít a metód, cielených komunikačných stratégií, medzinárodnej prezentácie, väčšej edičnej a publikačnej činnosti.

Gestor: MK SR v spolupráci so samosprávami

Termín: 2014

Priorita 2

Vnímať kultúru ako strategické odvetvie rozvoja spoločnosti. Vyhodnotiť súčasný stav kultúry v SR a existujúce formy jej financovania. Zaviesť funkčný a koordinovaný systém viaczdrojového financovania, vytvoriť a podporovať platformy na kontinuálny výskum v kultúre.

2.1 Zmapovanie kultúrneho a kreatívneho priemyslu v SR, využitie medzinárodných skúseností, vytvorenie systému podporných mechanizmov

Kultúrny a kreatívny priemysel je označený za odvetvie s najväčším ekonomickým potenciálom, ktorý intenzívne využívajú mnohé európske krajiny. V tomto zmysle je najdôležitejším krokom relevantné zmapovanie aktuálnej situácie v SR, analýza stavu, prehodnotenie medzinárodných príkladov a následne vytvorenie mechanizmov podpory v SR.

Gestor: MK SR v spolupráci s MF SR a MH SR

Termín: 2014

2.2 Zmapovanie využitia mimorozpočtových zdrojov a nepriamych nástrojov na podporu kultúry v EÚ, aplikovanie vhodných systémov v SR

Štátny rozpočet nemôže zaistiť dostatočný zdroj finančných prostriedkov na podporu kultúry. Súčasťou financovania kultúry v mnohých krajinách EÚ sú aj mimorozpočtové prostriedky ako napr. výnosy z lotérií a hazardných hier; rovnako aj nepriamy systém podpory prostredníctvom daňových nástrojov, investičných stimulov a pod. Medzinárodné príklady môžu byť východiskom pre využitie príbuzných mechanizmov na podporu kultúry aj v SR. Jednou z úloh MK SR je vyhľadávať tieto možnosti a vytvárať podmienky pre ich systematické využívanie.

Gestor: MK SR v spolupráci s MF SR a MPSVR SR

Termín: 2016

2.3 Motivácia privátneho sektoru k podpore kultúry

Vytvorenie funkčného modelu viaczdrojového financovania vyžaduje vytvorenie legislatívnych i nelegislatívnych nástrojov pre privátny sektor  ako zákon o sponzoringu, daňové úľavy, stavebný zákon a pod..

Gestor: MK SR v spolupráci s MF SR a MPSVR SR

Termín: 2014

2.4 Vypracovanie modelu viacúrovňového a viaczdrojového financovania kultúrnej inštitúcie

Vytvorenie nového modelu verejnej inštitúcie na zabezpečenie výkonu vo verejnom záujme ako novej právnej formy umožní efektívnejšie využívanie obmedzených verejných zdrojov. Nová organizačno- právna forma prinesie možnosť viaczdrojového financovania a umožní vstup viacerých zakladateľov napr. ústredný orgán štátnej správy, VÚC, obec resp. aj privátny sektor.

Gestor: MK SR v spolupráci s MF SR a samosprávami

Termín: 2016

2.5 V rámci Viacročného finančného rámca EÚ vytvorenie samostatného operačného programu pre oblasť kultúry

So zreteľom na Stratégiu 2020 sa kultúra dotýka všetkých kľúčových priorít, s ktorými sa stotožňuje vláda SR. Kultúra zároveň ponúka požadovaný integrovaný prístup v rámci politiky súdržnosti. Dlhodobý rozvoj regiónov je možné dosiahnuť práve prostredníctvom využitia ich vnútorného potenciálu (tradičné remeslá, umenie - kultúrna rôznorodosť, územné odlišnosti), inovácií a modernizácie hospodárstva bez negatívneho dopadu na životné prostredie.

V týchto súvislostiach by samostatný operačný program zohľadňoval integrovaný prístup k ochrane a obnove kultúrneho dedičstva a súvisiaceho turizmu, budovanie a rozvoj kultúrnej infraštruktúry, systematický rozvoj ľudských zdrojov so zameraním na aktuálne kultúrne služby, inovácie v oblasti kultúry a tvorivého hospodárstva, podporu a rozvoj služieb s využitím potenciálu umenia a umeleckých remesiel.

Gestor: MK SR v spolupráci s MDVRR SR a MF SR

Termín: 2015

2.6 Posilnenie úlohy kultúry vo vonkajších vzťahoch

Priame kultúrne aktivity slovenských subjektov v zahraničí, účasť SR na medzinárodných projektoch, mobilita umelcov, kultúrnych pracovníkov, umeleckých diel a kultúrnych produktov, prezentácia krajiny v medzinárodnom kontexte sa môžu stať pozitívnym impulzom k presadzovaniu hospodárskych záujmov SR na medzinárodnej pôde a priaznivému obrazu SR, zároveň môžu vo významnej miere prispieť k rozvoju kultúrneho turizmu doma.

Gestor: MK SR v spolupráci s MDVRR SR a MZV SR

Termín: 2013

2.8 Využitie potenciálu projektu EHMK Košice 2013 k zatraktívneniu regiónu a jeho trvalo udržateľnému rastu

Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013 je najvýznamnejším a najväčším kultúrnym projektom v histórii samostatnej SR. Projekt prináša významné investície do kultúrnej infraštruktúry, podporu kultúrnych podujatí, komunitnej práce, sociálnych aktivít, ochrany životného prostredia a všeobecne podporu rozvoja kreatívnych odvetví ako celku.  Preto je potrebné zabezpečiť úspešnú realizáciu projektu a využiť ho k zatraktívneniu celého regiónu v medzinárodnom i domácom kontexte a výsledky aplikovať pre jeho trvalo udržateľný rast.

Gestor: MK SR v spolupráci s MDVRR SR

Termín: 2014

2.9. Väčšia spolupráca s ostatnými orgánmi štátnej správy a samosprávami, vytvorenie strategických partnerstiev

Integrovaný prístup v rámci odvetví je jedným z kľúčových princípov aktuálnych európskych politík. Kultúra zasahuje do mnohých odvetví a oblastí hospodárstva a vytvára predpoklady na komplexné riešenie mnohých súčasných problémov. Je nevyhnutné iniciovať väčšiu spoluprácu a koordináciu na konkrétnych projektoch s ostatnými orgánmi štátnej správy a samosprávami (príkladom môže byť aktuálny projekt obnovy hradov nezamestnanými; ďalšími možnosťami môže byť napr. sociálna inklúzia prostredníctvom kultúrnych aktivít v spolupráci s MPSVR, vytvorenie špeciálnych vzdelávacích programov v oblasti kultúry a umenia pre základné školy, program podpory aktivít a vybavenia pre mladých umelcov počas štúdií na umeleckých školách v spolupráci s MŠ SR, koncepcia podpory netechnologických inovácií v spolupráci s MH SR, využitie historických objektov pre poskytovanie služieb v cestovnom ruchu v spolupráci s MDVRR SR)

Gestor: MK SR v spolupráci s orgánmi štátnej správy a samosprávami

Termín: 2015

2.9 Kontinuálny relevantný výskum v kultúre

Ako spätnú väzbu  pre prax, plánovanie a tvorbu kultúrnej politiky je nevyhnutné vytvoriť pracovisko pre relevantné výskumné, štatistické, analytické a prognostické aktivity, ktoré by spolupracovalo s odbornými útvarmi MK SR a neštátnymi platformami zameranými na výskum v oblasti kultúry.

Gestor: MK SR

Termín: 2015

Priorita 3

Zefektívniť rozvoj ľudských zdrojov, zlepšiť postavenie pracovníkov v oblasti kultúry a umelcov, zamedziť odlivu talentovaných umelcov a tvorcov do zahraničia

3.1 Komplexné riešenie právneho a sociálneho postavenia umelca v spoločnosti

Napriek tomu, že posledné roky prebiehali čiastkové diskusie o štatúte umleca, ktorý by definoval postavenie umelca v spoločnosti, je potrebné zaoberať sa systematicky touto problematikou, aj napriek jej náročnosti. Čiastkové kroky v rámci sociálnych a daňových zákonov môžu reálne prispieť k zlepšeniu postavenia umelcov v jednotlivých oblastiach umenia.

Gestor: MK SR v spolupráci s MPSVR SR

Termín: 2014

3.2 Zlepšenie postavenia pracovníkov v oblasti kultúry

Pracovníci v rezorte kultúry sú dlhodobo podhodnotení, preto je nevyhnutné spracovať revíziu mzdovej politiky v rezorte, zabezpečiť vyhovujúce mzdové podmienky s cieľom dosiahnuť zodpovedajúce finančné ohodnotenie ich práce a zároveň zabrániť odlivu mladých odborníkov do finančne vyhovujúcejších pracovných oblastí,  prepracovať katalóg pracovných miest s ohľadom na nové funkcie v kultúre a vypracovať kvalifikačné a hodnotiace štandardy povolaní v oblasti kultúry.

Gestor: MK SR v spolupráci s MPSVR SR

Termín: 2014

3.3 Vytvorenie podmienok pre efektívnejší rozvoj ľudských zdrojov

Zabezpečenie systematického permanentného kvalifikačného vzdelávania, zvyšovanie a rozširovanie odbornej úrovne jednotlivých pracovníkov v súlade so súčasnými úlohami a potrebami, podpora vzdelávacích aktivít, príprava komplexného vzdelávacieho programu s využitím fondov EÚ, spracovanie štandardov vzdelávania pre jednotlivé typy povolaní a pracovných pozícií, spracovanie typov kontinuálneho vzdelávania v oblasti kultúry – to sú len niektoré výzvy v oblasti rozvoja ľudských zdrojov, ktoré je potrebné v najbližšom období riešiť.

Gestor: MK SR v spolupráci s MPSVR SR a MŠ SR

Termín: 2014

3.4 Využiť kultúru pre sociálnu kohéziu, inklúziu a rozvoj medzikultúrneho dialógu

Kultúra a kreativita je prostriedkom, ktorý sa dá efektívne využiť pre rozvoj a implementáciu stratégií s cieľom tzv. teritoriálnej regenerácie. Zvýšenie účasti na kultúrnych aktivitách pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva, vybudovanie žiuadúcich komunitných infraštruktúr, podpora tréningových aktivít pre pracovníkov s uvedeným zameraním - môžu priniesť reálne výsledky v sociálnej inklúzii.

Gestor: MK SR v spolupráci s MPSVR SR

Termín: 2014

Priorita 4

Neodkladne realizovať kroky na odstránenie najvypuklejších nedostatkov v súčasnom systéme, ktoré by mohli v reálnom čase pozitívne ovplyvniť situáciu v jednotlivých oblastiach umenia.

4.1 Riešenie systému podpory pôvodnej tvorby

Pre významnejšiu podporu domácej tvorby je potrebné vyriešiť transformáciu umeleckých fondov, navrhnúť opatrenia na získanie iných finančných zdrojov na podporu tvorby, zvýšiť podiel slovenských audiovizuálnych diel a slovenskej hudobnej tvorby v televíznom a rozhlasovom vysielaní. Zároveň je dôležité vytvoriť mechanizmus na podporu kúpyschopnosti umeleckých diel (zavedenie povinnosti použiť stanovené percento z celkových nákladov na nákup umeleckých diel v rámci verejných stavieb, stanoviť nákup umeleckých diel ako oprávnený daňový náklad).

Gestor: MK SR v spolupráci s MF SR

Termín: 2013

4.2 Zabezpečiť fungovanie kultúrnych inštitúcií v nadväznosti na aktuálne potreby

Je nevyhnutné prehodnotiť efektivitu súčasného inštitucionálneho systému (prílišná špecializácia inštitúcií, dlhoročná absencia niektorých typov – napr. centrum súčasného výtvarného umenia, múzeum dizajnu, nedostatočné pokrytie službami v danom území) a

vypracovať komplexnú analýzu siete kultúrnych inštitúcií na všetkých úrovniach (štátnej, regionálnej, miestnej) smerom k ich zefektívneniu a optimalizácii. Na základe analýzy nastaviť aj finančné nástroje a stanovenie štandardov minimálnej kultúrnej vybavenosti podľa skutočnej potreby; na základe potrebných nákladov a výnosov pravidelne prehodnocovať výšku prerozdeľovania finančných príspevkov.

Gestor: MK SR v spolupráci s MF SR a samosprávami

Termín: 2014

4.3 Stabilizácia erbových inštitúcií MK SR

Potrebný nový prístup k národným kultúrnym inštitúciám by sa mal týkať predovšerkým aktuálneho nastavenia ich činnosti, zefektívnenia ich fungovania, zároveň technicko- materiálnej modernizácie, investícií do sídelných budov, garantovania rozpočtu v určitej výške, ale aj nového spôsobu menovania a pôsobenia štatutárnych orgánov, efektívnejšej dozornej a kontrolnej činnosti.

Gestor: MK SR v spolupráci s MF SR

Termín: 2013

4.4 Analýza právnych predpisov v oblasti pôsobnosti kultúry; na základe aplikačnej praxe, rozširovania a modernizácie poskytovaných služieb pripraviť ich úpravu na nové podmienky činnosti a služieb

Mnohé aplikované právne predpisy v oblasti kultúry nezodpovedajú aktuálnemu vývoju a je nevyhnutné pripraviť novelizáciu niektorých zákonov či úplne novú legislatívu – napr. nový zákon o knižniciach a poskytovaní knižnično- informačných službieb, o kultúrno- osvetovej činnosti, novelu zákona o múzeách a galériách, o autorskom práve najmä v súvislosti s právom verejného vypožičiavania, s právom použitia časti diela a sprístupňovania digitálneho obsahu a pod.

Gestor: MK SR v spolupráci s MS SR

Termín: 2013

4.5 Zabezpečiť priaznivý rozvoj jednotlivých oblastí kultúry prostredníctvom dôsledného plnenia prijatých koncepčných a strategických materiálov pre jednotlivé oblasti kultúry

MK SR priebežne pripravuje koncepčné a strategické dokumenty, kde sú zadefinované ciele a opatrenia pre jednotlivé oblasti smerom k ich ďalšiemu optimálnemu rozvoju – stratégia rozvoja slovenského knihovníctva, múzeí a galérií, koncepcia starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru, stratégia rozvoja osvetovej činnosti, stratégia rozvoja miestnej a regionálnej kultúry, projekt systematickej obnovy a sprístupňovania audiovizuálneho dedičstva a pod. Pre dosiahnutie naplnenia startegických cieľov a úloh vyplývajúcich z dokumentov je potrebné ich dôsledné plnenie.

Gestor: MK SR v spolupráci s dotknutými orgánmi štátnej správy

Termín: priebežne