SLOVAK PEN CENTRE

*21. augusta 1947 v Banskej Štiavnici.

 Do základnej  školy chodil v rodnom meste. Potom tu študoval na Baníckej škole, kde roku 1967 zmaturoval. V rokoch 1975 až 1979 študoval estetiku a vedy o umení na FF UK v Bratislave. Súkromne študoval aj maliarstvo a svoju tvorbu predstavil doteraz na štrnástich samostatných výstavách. Po skončení vysokoškolského štúdia pracoval ako historik umenia a projektant v Projektovom ústave kultúry v Bratislave. V rokoch 1980-1988 pôsobil v Štátnych reštaurátorských ateliéroch v Bratislave, od roku 1986 vo funkcii riaditeľa. V rokoch 1981-1993 bol pracovníkom Slovenského národného múzea v Bratislave, Úradu vlády SR a novinárom, v rokoch 1994-1995 bol v slobodnom povolaní. Od roku 1996 je odborným pracovníkom Národného literárneho centra v Bratislave, v súčasnosti je riaditeľom sekcie historických štúdií.  V rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako európsky tajomník Leopolda J. Danihelsa, tretieho prezidenta Svetového kongresu Slovákov.

Dnes pôsobí v Národnom osvetovom centre v Bratislave ako odborný pracovník.  Spočiatku sa literárne angažoval ako kultúrny publicista. Spolu s J. Handžárikom roku 1990 získal Cenu Sloveny v New Yorku za historické eseje  Roky hľadania, ktoré približujú históriu československých vzťahov od polovice 19. storočia do roku 1938. Je autorom libreta a scenára Múzea židovskej kultúry na Slovensku v rámci  Slovenského národného múzea. O tejto problematike vydal knihu  Krátke dejiny Židov (1991). Záujem o históriu ťažby a spracovania drahých a farebných kovov, najmä medi a obchodu s ňou, ho priviedol k napísaniu knihy Cesty medených a bronzových bohov (1993). Opísal v nej históriu spracovania kovov, hlavne medi, do konca obdobia antiky a trasy ciest obchodovania s nimi. V knihe Kovové križovatky pani histórie (1994) opísal dejiny metalurgie a obchodných vzťahov v strednej Európe a na území dnešného Slovenska do konca 17. storočia. Pokračovaním tohto diela je kniha Cesty za obzor (1994). Sleduje v nej obdobie arabskej expanzie, vzťahy starých Slovanov a Slovienov s arabským Španielskom. V knihe  Hľadanie súvislostí (1995) formou historických esejí zobrazil najstaršie dejiny Slovanov a ich súvzťažnosť medzi svetom starých Hebrejcov od dôb antiky až po súčasnosť. Cyklus kníh o spracovaní kovov a obchodovaní s nimi uzatvára dielo  Tajomstvo ríše Benin (1996). V knihe  Posledný súd štiavnického baníka(1996) sa vrátil do histórie rodného mesta. Maďarsko-slovenské vzťahy od najstarších čias do súčasnosti zmapoval v knihe  Hľadanie vzťahov I (1996), Hľadanie vzťahov II. (1997). Zdôraznil v nej najmä obdobie príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny a v tejto súvislosti priniesol mnohé nové pohľady na túto problematiku. Na tento cyklus nadväzuje kniha Hľadanie ciest,  časť I., ktorá rozoberá problematiku euroázijských vzťahov od obdobia sťahovania národov až do 18. storočia, v ktorej sa nevyhýba ani problematike vzniku kresťanstva a neznámych osudov Ježiša Krista. V roku 1999 vydal knihu Dvanásť nocí s kráľovnou Hatšepsovet , v ktorej sa venuje osobe záhadnej panovníčky starovekého Egypta. V nasledujúcom roku mu vyšloďalšie pokračovanie knihy Hľadanie ciest II., ktorá hovorí o dejinách Tibetu a okolitých krajinách spojených s tibetským lamaizmom a vzťahmi s Čínou. Po krátkej odmlke sa k historickým témam opäť vrátil. V roku 2004 vydal knihu  Pod závojom bohyne Maat,  a v roku 2006 zaujímavo poňatú publikáciu  Slovník z Wasetu, ktorá je spojením literatúry faktu so slovníkovými informačnými heslami.   Jeho zatiaľ poslednými vydanými knihami je cestopis Omyl pána Heyerdahla (2008), podľa ktorého boli severogermánski Vikingovia prvými Európanmi, ktorí sa dostali až do Tichého oceánu a pestrofarebná historická freska Démon mesta (2010), v ktorej na dejinnom pozadí zobrazuje pestré a často dramatické osudyobyvateľov Banskej Štiavnice. Milan Augustín striedavo žije v Bratislave a v Štiavnických Baniach. Je podpredsedom Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku a cechmajstrom Cechu Štiavničanov a rodákov

z podsitnianskeho kraja v Bratislave.