SLOVAK PEN CENTRE

* 2. apríl 1941, Terany

členstvo:
kontakt:

Ladislav Ballek sa narodil 2. apríla 1941 v Teranoch, detstvo prežil v Dudinciach a v Šahách. Vyštudoval na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici slovenčinu, dejepis a výtvarnú výchovu. Pracoval ako učiteľ, od roku 1966 ako redaktor Československého rozhlasu v Banskej Bystrici a ako redaktor týždenníka Smer. Od roku 1972 pôsobil ako redaktor pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V rokoch 1977 – 1980 bol vedúcim literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, potom pôsobil ako námestník riaditeľa Slovenského literárneho fondu. Od roku 1984 bol vedúcim tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov do jeho zániku roku 1989. Istý čas pôsobil aj ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Po roku 1990 vstúpil do politiky ako nezávislý poslanec NR SR. V rokoch 2001 – 2008 bol veľvyslancom SR v Českej republike. Je prezidentom Spoločnosti Ladislava Novomeského.

Knižne debutoval novelou Útek na zelenú lúku. Námetom tejto knihy, ako aj ďalších (Púť červená ako ľalia, Biely vrabec) sú filozofické problémy mladého človeka, ktorý sa nechce zmieriť s konvenčnou spoločenskou skutočnosťou. Hľadajúci hrdinovia čoskoro zisťujú, že vzbura proti spoločnosti prináša iba utrpenie a aj keď hraničí so sebazničením, neprináša ľudskému indivíduu oslobodenie, ale len pocity bezvýchodiskovosti a mravnej nenaplnenosti. Nespravodlivosť a krutosť okolitého sveta vyvolávajú v hrdinoch nenávisť a potrebu pozitívneho činu. Ballekova tvorba z tohto obdobia sa vyznačuje expresivitou, konštruktivizmom, epickou montážovitosťou a neskrývanou metaforikou s prvkami inotajov. V ďalšom období sa Ballek koncentruje na pozitívne filozofické východiská. Nachádza ich predovšetkým v detstve a v rodnom južnoslovenskom kraji. Tieto pozitíva rozvinul v knihe Južná pošta. Opúšťa metódu modelového príbehu a rozvíja koncepciu epického rozprávačstva, v ktorom sa v jasnom intelektuálnom príbehu s vysokou citlivosťou premietajú základné ľudské otázky a dostávajú pozitívne filozofické vyznenie. Román Pomocník je prototypom čistej epiky, v ktorej sa zreteľne stretávajú rozličné koncepcie života a v ktorom sa na rozhraní osudovej zmeny sveta po druhej svetovej vojne odohrávajú dramatické osudy jednotlivcov. Dej sa odohráva v slovensko-maďarskom pohraničí a jeho dramatický konflikt tvorí stretnutie čestného a pracovitého mäsiara s pomocníkom, ctižiadostivým, ale povojnovými pomermi deklasovaným mužom, ktorý dosiahne úspech za cenu otvorenej zrážky so zákonom. Zložitá románová kompozícia Agáty nadväzuje na predošlý román predovšetkým epickým pátosom. Ballek opäť majstrovsky využíva južnoslovenský kolorit a plasticky vykresľuje množstvo postáv a postavičiek, ktoré sa vrhajú do búrlivých povojnových čias s nesmiernou životaschopnosťou a túžbou po úspešnej budúcnosti. Pritom sú ľudsky i umelecky svojbytné. V Ballekovom diele sa snúbi nostalgia po minulosti s dravosťou prítomnosti, ale aj so zložitou filozofickou reflexiou európskej reality koncom štyridsiatych rokov. To však neznižuje autenticitu, pôsobivosť a zmyselnosť Ballekovho štýlu. Oba romány patria k najvýznamnejším a umelecky najpriebojnejším činom modernej slovenskej prózy. Ďalšia Ballekova tvorba nadobúda opäť reflexívne rozmery, predovšetkým nekonvenčným uvažovaním o zmysle moderného štátu (Lesné divadlo), či plastickým vykreslením tradičného románového konfliktu vzťahu generácie otcov a detí (Čudný spáč). V týchto knihách sa objavujú mnohé mysliteľské pasáže, ktoré cez autentické individualizované osudy postáv postihujú z historicko-civilizačného hľadiska situáciu súčasného sveta a jeho perspektívy. Poslednou knihou sa Ballek symbolickým príbehom troch bratov vracia k filozofickým problémom človeka v totalitnom režime.