SLOVAK PEN CENTRE

Dňa 10. septembra 2010 o 17.00 hod. sa v Letnej čitárni u Červeného raka uskutočilo ďalšie z našich atraktívnych literárnych podujatí s názvom Nahá myseľ. Pozvanie prijali slovenskí autori z Dolnej zeme, Vojvodiny a Srbska. Svojou tvorbou sa prezentovali spisovateľ, prekladateľ a literárny kritik Víťazoslav Hronec (1944), riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík (1959) a mladá poetka Miroslava Dudková (1979). Literárny večer moderoval Viliam Jablonický.

Po predstavení bola za pritomnosti Veľvyslanca Srbskej republiky pána Danka Prokiča, predsedu SC PEN pána Gustáva Murina a riaditeľa Mestskej knižnice pána Juraja Šebestu slávnostne otvorená pobočka Celosvetovej PEN knižnice donáciou kníh privezených slovenskými spisovateľmi zo srbskej Vojvodiny.

Ďalšie informácie z podujatia nájdete aj na stránke Ústavu pre Kultúru Vojvodinských Slovákov

FOTOGRAFIE Z PODUJATIA

foto: © Ján Lörinc

PROFILY ZÚČASTNENÝCH AUTOROV

Básnik, prozaik, literárny kritik a redaktor sa narodil 7. augusta 1944 v Pivnici, v Srbsku Jeho otec Alexander (1923 – 1960) bol učiteľ a matka Elena, rod. Uhríková (1927 – 2010), úradníčka. Gymnázium vychodil v Petrovci (1959 – 1960) a v Zemune (1960 – 1963). Študoval na Lekárskej fakulte Belehradskej univerzity (1963 – 1969), ale po absolvovaní piatich ročníkov sa štúdia vzdal. Od roku 1970 pracoval vo vydavateľstve Obzor (v rokoch 1990 – 1994 Obzor-Tvorba) v Novom Sade, kde najprv pôsobil ako novinár v týždenníku Hlas ľudu, neskôr ako redaktor knižných vydaní (1972 – 1983, 1990 – 1993) a šéfredaktor mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život (1982 – 1989). Od polovice roku 1993 pôsobil ako šéfredaktor knižných vydaní vo Vydavateľstve Kultúra v Báčskom Petrovci a pracoval tam aj ako šéfredaktor časopisu Nový život (1998 – 2004). Od 1. septembra 2007 do 1. septembra 2010 pracoval ako šéfredaktor knižných vydaní v Slovenskom vydavateľskom centre, keď odišiel na dôchodok. Je člen Spolku spisovateľov Vojvodiny (od roku 1971), ktorého predsedom bol v rokoch 1981 – 1982. Je aj člen Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave. Vydal tieto knižky veršov: Hviezdy, pobrežie (1969), Soľ, ale piesok (1971), So, ali pesak (1972, do srbčiny preložil Michal Harpáň), Medzi dvoma ohňami (1977, 2009, spolu s cyklom Miroslava Demáka Zverokruh), Hodina jazdy – Egyórás portya (1977, do maďarčiny preložil Alexander Rončák), Hranica (1) – Granica (1) , bibliofília (1979, do srbčiny preložila Branislava Romová), Hranica (1981), Ostrovy, výber (1982), Mlin za kafu (1984, do srbčiny preložil autor), Uhol posunu (1987), Oţelul public (1988, do rumunčiny preložil Ondrej Štefanko), Podiel na jablku, výber (Bratislava, 1990), Modeli simetrije, výber (1990, do srbčiny preložili Michal Harpáň, Branka Romová a autor), Télemachia, bibliofília (1994), Strma ravan (1996, napísaná po srbsky), Almagest (1999), Prázdna streda (Nadlak, 2000), Rug (Nadlak, 2002, do rumunčiny preložil Ondrej Štefanko) a Muž bez nohy, bibliofília (Celje 2007). Vydal zbierky poviedok Prievan (1976) a Pán vzduchu a kráľov syn (Bratislava 1993) a román Plný ponor (Bratislava 1999). Vydal aj 11 esejistických kníh: Za poetikou (1979), Svet básnického obrazu (1988), Generácia vo vlastnom tieni (1990), Stretnutie s Minotaurom (1997), Algol (2001), Nobelove deti (2002), Nebo nad Helespontom (2003), Pokušenie svätého žánru (2004), Práce a dni (2004), Nulový stupeň rétoriky (2008) a Lemnos, Lemnos (2009).
Zostavil aj sedem antológií slovenskej vojvodinskej poézie: Poézia vojvodinských Slovákov (1974), Slovo po koži (1975), Mélyföld (1981), Zajedničko oko / Spoločné oko (1985), Súčasne (1990), Antológia slovenskej vojvodinskej poézie (2005, 2007), Odfotografovať odchod odinakiaľ (2008) a Chrestomatia slovenskej vojvodinskej poézie (2010), tiež aj dve antológie celkovej slovenskej poézie: Sedam slovačkih nadrealista (1981) a Antológia slovenskej poézie 20. storočia (1986). Jeho prozaické knihy boli preložené do srbčiny a ru¬sínčiny. Prekladá zväčša poéziu a zaoberá sa aj editorskými prácami. O jeho poézii Dr. Adam Svetlík napísal knihu Poetika presahu (1997). Je šesťnásobný držiteľ Ceny časopisu Nový život (1966, 1978, 1986, 1989, 2005, 2010), Ceny vydavateľstva Stražilovo (1976), Októbrovej ceny Nového Sadu (1976), Ceny Samosprávneho záujmového spoločenstva kultúry Vojvodiny (1987), Ceny Vydavateľstva Obzor (1992), Prémie Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (1994), Ceny Spolku vojvodinských slovakistov (1994), Ceny Paľa Bohuša (2002), Ceny Iskra kultúry (2003), Ceny ministra kultúry Slovenskej republiky (2004), Striebornej plakety Ministerstva zahraničných vecí Slovenska (2005), Ceny Ondreja Štefanka (2009) a Ceny za najlepší knižný preklad Spolku vojvodinských spisovateľov (2010) za preklad knihy Vesti iz jabuke Ivana Štrpku. Zaoberá sa aj vlastnou vydavateľskou činnosťou.

Vladimír Valentík sa narodil 14. septembra 1959 v Báčskom Petrovci. Základnú školu a gymnázium absolvoval v rodisku. Študoval filozofiu (1978 – 1982) a neskôr (1980) aj dejiny umenia na Filozofickej fakulte v Belehrade.
V rokoch 1983 – 1986 externe pracoval ako novinár v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu. Po návrate z vojenčiny, v rokoch 1988 – 1990, pracoval ako profesor filozofie na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Externe na Gymnáziu učil aj Výtvarnú kultúru v školskom roku 1993/94. V rokoch 1992 – 1995 pracoval ako novinár Petrovského rozhlasu a kustód Galérie Zuzky Medveďovej v rámci Domu kultúry 28. októbra v Báčskom Petrovci.
V jeseň roku 1995 začal pracovať v tlačiarni Kultúra v Báčskom Petrovci ako redaktor vo vydavateľstve a riaditeľ marketingu tlačiarne. Zároveň na sklonku roku 1995 a začiatkom roka 1996 bol úradujúcim riaditeľom Domu kultúry 28. októbra, v rámci ktorého pracovala i Knižnica Štefana Homolu, Galéria Zuzky Medveďovej, Národné múzeum a Petrovský rozhlas. V lete 1996 bol pri zakladaní Domu kultúry Báčsky Petrovec a vykonával práce jeho riaditeľa do leta roku 2003. V rámci Domu kultúry Báčsky Petrovec organizoval kultúrne poriadania, kinoprojekcie, prácu Galérie Zuzky Medveďovej a reanimoval prácu Národného múzea. V roku 2003 bol pri zakladaní Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci a stal sa jeho prvým riaditeľom (do roku 2005).
Od roku 2006 viedol Vydavateľské oddelenie tlačiarne Kultúra v Báčskom Petrovci a roku 2007 bol pri zakladaní Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci a stal sa jeho riaditeľom.
Okrem toho, podnietil, založil a organizoval niektoré kultúrne manifestácie: Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku, JArt – jarmok umenia a Rockton – rock festival hudobných skupín zo slovenských osád v Srbsku.
Od roku 1990 bol predsedom Spolku vojvodinských slovakistov pre Báčku a stal sa i členom redakcie časopisu Nový život, zakladateľom a šéfredaktorom edície Bibliofílie Spolku vojvodinských slovakistov v Novom Sade a šéfredaktorom knižných vydaní Fenix public v Petrovaradíne roku 1993 a členom redakcie divadelného časopisu Igric v Báčskom Petrovci. Je zostavovateľom Národného kalendára za rok 1997 a od roku 2000 po súčasnosť. Vydal aj separát Vojvodinskí Slováci na sklonku milénia, ktorý zostavil roku 2000. Zostavil aj zborník prác z medzinárodného sympózia v Báčskom Petrovci, ktorý organizoval pri príležitosti stého výročia narodenia akademickej maliarky Zuzky Medveďovej – Výtvarné umenie Slovákov v Juhoslávii (Báčsky Petrovec : Kultúra – Nový Sad : Spolok vojvodinských slovakistov, 2002).
Z oblasti výtvarného umenia vydal prvú knihu roku 1997: Zuzka Medveďová – Výtvarné dielo – Likovno delo – The artistic work (spolu s Jánom Kišgecim). Potom roku 1999 nasledovala kniha Desať rokov činnosti Galérie Zuzky Medveďovej v Petrovci (1989 – 1999), Svet Kovačického insitného umenia roku 2002 a v preklade do srbčiny Svet kovačičke naivne umetnosti a angličtiny The World of the Kovacica Naïve Art roku 2003, výtvarná monografia Karol Miloslav Lehotský (spolu s Ladislavom Čánim) roku 2004, brožúrka Prezentácia a reprezentácia Galérie Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci pri príležitosti 15. výročia činnosti roku 2004 a kniha Z dejín výtvarného umenia vojvodinských Slovákov (2007).
Zo srbčiny preložil učebnicu pre gymnáziá a stredné odborné školy Výtvarná kultúra (2000, 2008) a vypracoval pre uvedenú učebnicu ako aj pre učebnice pre 6., 7. a 8. ročník základnej školy doplnky z dejín slovenského vojvodinského výtvarného umenia. Zo srbčiny preložil i deväť záverečných kapitol o nemeckej klasickej a súčasnej filozofii v učebnici Dejiny filozofie od Veljka Koraća a Branka Pavlovića (Belehrad : Zavod za udžbenike i nastavna sredstva, 1997).
Roku 2008 zostavil monografiu Selenča 1758 – 2008 pri príležitosti 250. výročia založenia osady a príchodu Slovákov do tejto osady. Roku 2009 bol autorom (spolu so Samuelom Boldockým a Todorom Radanovim) knižočky Významní Slováci v dejinách Kulpína.
Bol generačným literárnym kritikom slovenských vojvodinských básnikov Generácie X a zaoberá sa aj dejinami slovenského divadelníctva vo Vojvodine (dokumentárne výstavy: Petrovská divadelná cesta – 2006, 15 rokov Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici – 2009). Je predsedom Slovenskej redakcie Divadelného múzea Vojvodiny v rámci projektu Výskum dejín divadla na území Vojvodiny od najstarších čias až po súčasnosť a člen poroty divadelného festivalu DIDA v Pivnici od jeho založenia roku 1995.
Ako podpredseda Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku od roku 2003 zaoberá sa predovšetkým kultúrou vojvodinských Slovákov. Účinkoval na početných konferenciách a sympóziách v Srbsku, ale aj na Slovensku, Maďarsku Rumunsku a Česku. Je nositeľom Ceny Nového života za rok 1992 a najvyššieho vojvodinského uznania v oblasti kultúry Iskra kultúry (2008).
Naposledy mu vyšla kniha vybraných statí Kulturologické etudy (2009).

Poetka a bábkoherečka Miroslava Dudková sa narodila 20. júna 1979 v Novom Sade. Po skončení základnej školy a gymnázia v rodisku vyštudovala bábkoherectvo na Činohernej a bábkarskej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave (2002). Pôsobila v Bábkovom divadle v Žiline, v Divadle Jána Palárika v Trnave, v Divadle a.ha, v Štúdiu 12 a Teátre Wüstenrot v Bratislave, v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci a v Bratislavskom bábkovom divadle. Pôsobí ako zdravotný klaun od roku 2003. Je členkou umeleckého súboru Bratislavského bábkového divadla od roku 2006.
Roku 2008 obhájila doktorát na tému Hlasová technika v alternatívnom divadle na VŠMU KBT v Bratislave a získala titul Art.Dr. Štyrikrát po sebe získala Prvú cenu Literárneho Kežmarku (1994 – 1997), cenu Novosadski anđeli (1997), Cenu Vzletu (1998), Cenu Nového života (2001) a Cenu Maše Haľmovej (2008).
Knižne vydala poému Suchý rok (2003) a zbierku básní Nahá myseľ (2009).