Literatúra ako hra
Náš člen Ján Cíger rozvinul na báze vynikajúcich skúseností a spolupráce so školami, ktoré prejavili záujem o bezprostredný kontakt s autormi slovenskej literatúry, projekt „Literatúra ako hra“, na ktorom sa postupne zúčastnia viacerí členovia slovenského PEN centra vzhľadom na široký diapazón ich tvorby (próza a poézia, literatúra faktu, literatúra pre deti a mládež). Slovenská literárna scéna sa po pomerne veľkej generačnej výmene obohatila o nové výrazné tváre a vzory, ktoré predstavujú cenný prínos do celkového kultúrneho kontextu, a tak cieľom projektu je prepojiť autorskú základňu s čitateľmi i potenciálnymi literárnymi talentami a podporiť propagáciu pôvodnej (slovenskej) literatúry priamo cez jej tvorcov.
Jednotliví autori sa prezentujú pred žiakmi základných škôl, resp. študentmi stredných škôl viacerými spôsobmi. V nižších ročníkoch sa v rámci hodiny literárnej výchovy, zvanej „Aj my sme začínali s rozprávkami“, zameriavajú na živý prednes obľúbených slovenských ľudových rozprávok, po ktorom sa usilujú rozprúdiť živú diskusiu. Vo vyšších ročníkoch vedú netradičné hodiny slovenského jazyka a literatúry, ktoré spájajú so spomienkami na svoje literárne
začiatky, konkrétnu autorskú tvorbu, na svoje miesto v literárnom kontexte, a priamo na ne nadväzujú „Literárnou dielňou“, resp. tvorbou jednoduchých literárnych útvarov.
Novinár, básnik a prozaik Ján Cíger sa ako zakladateľ literárno–výtvarnej súťaže Janko Hraško ešte žije, spoluzakladateľ Múzea Janka Hraška a Akadémie hraškológie i jej samozvaný profesor už tradične na jednotlivých školách špecializuje cez vlastný projekt s výstižným názvom HRAŠKOLA na nižšie ročníky, ktoré bližšie oboznamuje s jeho koncepciou, vyhlásením tzv. Rozprávkovej republiky a ustanovením jej sídla v metropole Údolia štebotavého Turca v Martine.
V stredu 19. 10. 2011 od 11.05 do 11.50 hod. sa do projektu „Literatúra ako hra“ zapojila Vladimíra Komorovská a navštívila s Jánom Cígerom bratislavské súkromné gymnázium na Českej ulici. Ján Cíger sa venoval kvartánom, žiakom vo veku 13-14 rokov, a rozprával im, ako sa stať autorom poézie, či prózy, ako sa rodia prvé nápady a postupne vyvíjajú, ako si autor hľadá spôsoby, ktorými dáva na vedomie, že chce komunikovať so svetom aj cez poéziu, prózu alebo prostredníctvom vlastných článkov a reportáží do školských časopisov, či regionálnych novín. Vymedzený čas bol príliš krátky na tvorivú dielňu, ale deti by si ju veľmi rady vyskúšali, čo sa po dohode s pedagógmi v budúcnosti uskutoční.
Prozaička a prekladateľka Vladimíra Komorovská viedla netradičnú hodinu slovenského jazyka a literatúry v maturitnej 4. D triede, na ktorej sa upriamila najmä na tvorbu novodobých frazeologických spojení, metaforických obrazov, ale i archaických kvetnatých prívlastkov „epiteton ornans“ a slovných hračiek v umeleckom texte, na selekciu expresívnych, resp. slangových výrazov v kapitole „Mudrlantka“ zo svojho mozaikového románu „Papendeklová idylka“ a na rámcový prehľad súčasných umeleckých smerov v literatúre.
Vo štvrtok 20. 10. 2011 od 10.40 do 12.15 pokračovala akcia na Základnej škole na sídlisku Pod hájom v Dubnici nad Váhom. Ján Cíger sa s piatakmi a šiestakmi zhováral o fantázii potrebnej na literárnu tvorbu, riešil s nimi hádanky, vytváral jednoduché rýmovačky a skladal slová, obohacujúce ich slovnú zásobu i vyjadrovacie schopnosti vzhľadom na dvojhodinu, ktorú mal k dispozícii. Vladimíra Komorovská podnecovala fantáziu vybraných žiakov z ôsmych a deviatych ročníkov, ktorí hravou formou tvorili homonymá, synonymá, antonymá (opozitá) i jednoduchšie paronymá a rozoberali jazykové prostriedky v poviedke „Akita“ od francúzskeho autora Bernarda Clavela z jej prekladateľského pera.
Vladimíra Komorovská
článok o projekte Literatúra ako hra - turiec.sme.sk
| < Dozadu | Dopredu > |
|---|







































